Eugen (Jenö) Szepesi-Kuszka sa narodil 7. decembra 1885 v Spišskej Novej Vsi, zomrel v roku 1948. Po absolvovaní strednej školy študoval na Umeleckopriemyselnej škole v Budapešti (prof. J. Benczúr, K. Lotz). V roku 1898 sa zoznámil s Ladislavom Medňanským, spolupracoval s ním a chodil s ním po uhorskej krajine takmer 18 rokov, čo ovplyvnilo jeho ikonografické zameranie, najmä však výrazový potenciál jeho ponurého luminizmu. Venoval sa hlavne krajinárstvu, pod Medňanského vplyvom spracúval najmä tatranské, resp. spišské motívy. Častými námetmi sú najmä tatranské plesá, opustené lesy alebo domy či vegetácia nad riekou Poprad. Od roku 1908 sa pravidelne zúčastňoval výstav v Budapešti a ďalších uhorských mestách (ako člen slávnej maliarskej kolónie Baia Mare v Transylvánii). Každoročne vystavoval aj na národnom salóne v Budapešti. Zdroj: Váross, M.: Z novších výtvarných dejín Slovenska. Bratislava 1962, s.130, 139; Výtvarný život na Slovensku začiatkom 20. storočia. Bratislava 1970, str. 80; Vízdalová-Haščáková, G.: Profily. Košice 1982.