Jaroslav Augusta sa narodil 4. septembra 1878 v Humpolci pri Pelhřimove, zomrel 28. februára 1970 v Banskej Štiavnici. V rokoch 1897 – 1900 študoval na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Pirner), následne až do roku 1906 na Akadémii výtvarných umení v Mníchove (prof. Herterich, Marr) a tamojšej súkromnej škole A. Ažbeho. Od roku 1892 žil v Rimavskej Sobote a od roku 1894 v Tisovci. V Prahe pôsobil v spolku Detvan (aktívnym členom spolku bol aj Martin Kukučín a tolstojovec Albert Škarvan). Cez prázdniny v rokoch 1899 a 1900 maľoval vo Veľkej Slatine, Očovej, Dobrej Nive a Detve. Od roku 1900 sa úzko kontaktoval s Jožom Úprkom a moravsko-slováckymi maliarmi. V roku 1901 založil spoločne s E. Pacovským, L. Strimplom a bratom Karolom maliarsku kolóniu v Detve. O rok neskôr sa vo Viedni zoznámil s M. T. Mitrovským a T. Andraškovičom. V roku 1903 stál pri založení Grupy uhorsko-slovenských maliarov a neskôr (1911) založil aj maliarsku kolóniu vo Važci spoločne s bratom Karolom, P. J. Kernom a F. Úprkom. Dva roky (1914 – 1915) pôsobil ako vojak na ruskom fronte a od roku 1915 do roku 1918 bol v zajatí. Pedagogicky pôsobil ako učiteľ kreslenia a výtvarnej výchovy v Banskej Štiavnici (1920 – 1948), od roku 1948 bol na dôchodku. V roku 1920 spoločne s P. J. Kernom a I. Žabotom založili Spolok slovenských umelcov v Martine. V roku 1922 podnikol študijnú cestu po Nemecku, v roku 1927 pobýval v Paríži, v roku 1928 v Juhoslávii. Venoval sa i publicistike (Mladé Slovensko, Slovenské pohľady, Kultúrny život). Vydal memoárovú knihu „Spomienky“ (Bratislava, 1962). Samostatne vystavoval vo Viedni (1913), Martine (1943), Bratislave (1954), Banskej Štiavnici (1956). K spoznávaniu rôznych krajov a krojov ho podnietili maľby Jaroslava Věšína a Joža Úprku. Zvlášť ho nadchol národný svojráz Zvolenskej a Oravskej stolice. Začal zbierať národopisný materiál, kresliť krojové štúdie a snažil sa umelecky dotiahnuť na maliarov barbizonskej školy a tvorbu umelcov z maliarskej kolónie vo Worspede. Počiatočný slávnostný idylizmus Augustových etnologicky motivovaných diel časom vystriedal akýsi elegický akcent, vyplývajúci z neradostného osudu jednoduchých slovenských ľudí. V každom prípade viac než artistný farebný ošiaľ Úprkov a tiež viac než lacný psychologizmus ho zaujala statická vernosť, presnosť a prísnosť výtvarne definovaného dokumentu. V tom vidíme prínos, ale aj formálne hranice Augustovho diela spojeného so Slovenskom. Zdroj: Váross, M.: Augusta. Bratislava 1956; Augusta, J.: Spomienky. Bratislava, 1962; Vaculík, K.: Dielo J. Augustu. Katalóg. SNG, Bratislava, 1954