Karol Šovánka sa narodil v roku 1903 v Uhrovci v rodine umeleckého remeselníka, rezbára aj sklára. Zomrel v roku 1961 v Östringene (SRN). Výtvarné umenie začal študovať na Akadémii výtvarných umení v Budapešti u prof. L. Mátraya. Ako jeden z najlepších študentov dostal ponuku pokračovať na Akadémii umenia v Bruseli, kde sa stal žiakom prof. J. van der Stappena. Po štipendijnom pobyte v Paríži a Berlíne sa ešte vrátil na akadémiu do Pešti k profesorovi G. Zalovi. Počas zahraničných štúdií pravidelne chodieval do Tatier, kam ho pozývali priatelia poľovníci. Obdiv k prírode, vášeň k zvieratám a lovu rozhodli o tom, že sa vzdal nádejnej akademickej kariéry a zamestnal sa vo výšivkárskej dielni v Kežmarku. Tu dozrel jeho animalizmus – teda ikonografická zameranosť na spodobovanie lesnej zveri, ktorej etológiu a biológiu dôverne poznal. Po zranení, ktoré utrpel na konci prvej svetovej vojny ako jej osobný účastník, prestal tvoriť sochy a už len výlučne maľoval a robil ilustrátorské práce pre poľovnícke periodiká a výstavy (prvýkrát na výstave poľovníkov v Poprade v roku 1926). Českej verejnosti sa predstavil na výstave slovenského umenia v Prahe v roku 1931, v Nemecku (v Berlíne) zase na veľkej výstave v roku 1937. V medzivojnovom období boli jeho práce vysoko cenené (bol napríklad vo výbere vôbec najväčšej a najdôležitejšej reprezentatívnej výstavy súdobého slovenského výtvarného umenia 1938 v New Yorku). V rokoch 1946 – 1949 Šovánka žil a tvoril v Topoľčiankach. V roku 1949 odišiel za svojou dcérou do nemeckého Östringenu, kde zostal do svojej smrti. Najväčšiu kolekciu autorových poľovníckych diel vlastní Múzeum vo Svätom Antone a zariadenie Agrokomplexu – Výstavníctvo Nitra, štátny podnik, v Dolnej Malante. Aj keď je Šovánkov poľovnícky figuralizmus založený na dôkladnom pozorovaní prírody a fauny, vo výrazovom vejári nechýba silný cit pre fyziológiu farieb prírody v rôznych ročných obdobiach a mimoriadna práca so svetlom, čo je dedičstvom neskorého impresionizmu. Tieto formálne vlastnosti však nájdeme aj na nepoľovných námetoch autora, či už ide o krajinomaľby, alebo mestské veduty. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. Bratislava 1960, s. 85; Saučin, L.: Výtvarné umenie na východnom Slovensku 1918 – 1938. Košice 1964, s 52 – 53