Martin Benka sa narodil v roku 1888 v Kostolišti, zomrel v roku 1971 v Malackách. Vyučil sa za maliara natierača v Hodoníne (1903 – 1906), v rokoch 1906 – 1909 pôsobil ako maliarsky tovariš vo Viedni, kde začal v roku 1908 navštevovať súkromný ateliér E. Neumanna. V rokoch 1909 – 1913 študoval vďaka spisovateľovi J. Langnerovi na súkromnej maliarskej krajinárskej škole Aloisa Kalvodu v Prahe. V roku 1913 prvýkrát navštívil severné Uhorsko, najmä Oravu (Veličná). V rokoch 1910 – 1914 absolvoval so študentmi Kalvodovej školy niekoľko študijných ciest do okolia Křivoklátu a na Moravské Slovácko. V roku 1914 získal svoj prvý ateliér v Prahe, v rokoch 1915 – 1918 žil a tvoril v Miloňoviciach na Šumave. Prvýkrát samostatne vystavoval v roku 1915 v Rohatci, na Slovensku sa prvýkrát predstavil v roku 1920 v rámci Spolku slovenských umelcov. V roku 1918 sa usadil v Prahe, kde žil do roku 1939. V rokoch 1924 – 1936 absolvoval viaceré študijné cesty (Taliansko, Nemecko, Holandsko, Belgicko, Francúzsko, Maroko, Sovietsky zväz). Viackrát vystavoval na bienále v Benátkach (1926, 1934, 1942, 1954). Zúčastnil sa na Svetovej výstave v Paríži v roku 1937, kde získal striebornú medailu za obraz Krajina z Terchovej. V roku 1939 sa usadil v Martine. V rokoch 1940 – 1941 viedol ako mimoriadny profesor Oddelenie kreslenia a maľovania na Slovenskej vysokej škole technickej v Bratislave. V roku 1958 sa presťahoval do ateliérového domu s obrazárňou v Martine, ktorý vybudoval štát. Ako protihodnotu daroval v roku 1964 štátu 5000 svojich diel, ktoré sa stali základom fondu Múzea Martina Benku v Martine (súčasť Slovenského národného múzea). V Kostolišti bola sprístupnená maliarova pamätná izba. Martin Benka bol zakladajúcim členom a predsedom Spolku slovenských umelcov a Umeleckého odboru Matice slovenskej v Martine. Získal početné ocenenia doma i v zahraničí, bol vyznamenaný Radom republiky a ako prvý slovenský výtvarník získal titul národný umelec. Okrem maľby sa venoval grafike, úžitkovej tvorbe, kresbe a ilustrácii. Raná tvorba Martina Benku vychádzala z vplyvov kalvodovskej lektúry. No zhruba okolo roku 1913 sa pokúsil radikálnejšie prehodnotiť tento impresionizmus secesnou štylizáciou kresby, uvoľnením farebnej škvrny, dekoratívnym cítením kompozície. Najdôležitejší obrat sa odohral okolo roku 1920 a dve nasledujúce desaťročia, kedy si Benka formuloval svoj monumentalizačný, heroizujúci a romanticko-vlastenecký program vrchárskej ikonografie. Tento program najskôr nemal v slovenskej moderne nijakú alternatívu, až koncom 20. rokov sa o ňu pokúsili väčšou simplifikáciou a potlačením národopisných atribútov Bazovský s Alexym. Najpôsobivejšie však zostávajú malé komorné štúdie Martina Benku, kde netlačí na monumentalizačný pátos, ale dáva väčší priestor spontaneite kresby, prírodnému koloritu a uvoľnenej štetcovej dikcii s nádhernými výtvarnými skratkami. Obdobné kvality má aj Benkova sústavná kresliarska a grafická pohotovosť, ako aj ilustrátorská činnosť. Zdroj: Cincík, J.: Martin Benka. Bratislava 1935; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1952; Váross, M.: Martin Benka. Výber z olejomalieb. Bratislava 1955; Petránsky, Ľ.: Martin Benka. Bratislava 1977; Zborník Martin Benka a slovenská kultúra. Bratislava 1978; Chmelová, E.: Martin Benka, Príbeh maliarovho života. Bratislava, 1980; Váross, M.: Martin Benka. Bratislava 1981; Baranovič, Š. – Zaťková, Ľ.: Martin Benka – sprievodca po živote a diele. Martin 1988; Bajcurová, K.: Martin Benka. Trenčín 2005