Jan Hála sa narodil 19. januára 1890 v juhočeskej obci Blatná do rodiny miestneho pekára. V roku 1909 maturoval na Českom gymnáziu v Českých Budějoviciach. V tom istom roku získal tvorivé štipendium na súkromnej škole Františka Engelmullera v Prahe. V roku 1912 bol prijatý na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Nastúpil do všeobecného ročníka profesora Vlaha Bukovaca. O rok neskôr, v roku 1913, pokračoval v špeciálke figurálneho maliarstva AVU u profesora Maximiliána Pirnera. V roku 1915 musel narukovať a bojovať na talianskom fronte. Letný semester AVU a absolutórium akademického štúdia získal v roku 1918. Prvú samostatnú autorskú výstavu uskutočnil v roku 1922 v Okresnom dome v Blatnej. V roku 1923 ho pozýva maliar Karel Hildprandt do Zlatej Bane pri Prešove, cestou späť sa zastavia vo Važci pod Tatrami. Je to láska na prvý pohľad a na celý život. 1. augusta 1923 sa Hála definitívne sťahuje z Blatnej do Važca, kde býva v drevenici, kreslí perokresby, kresby ceruzou, maľuje prvé akvarely s važeckou témou. V roku 1925 sa stáva členom Spolku slovenských výtvarných umelcov a v roku 1928 vstúpi aj do radov Umeleckej besedy Slovenska. V roku 1926 zakladá spolu s kolegami F. Havránkom, V. Hohausom a I. Kučerom umelecký spolok Tatran. Prvé ilustrácie spracováva pre knihu Boženy Němcovej Chyža pod horami a iné zo Slovenska. V roku 1928 sa na výstave v Brne predstaví prvým obrazom važeckej mladuchy. V roku 1929 si berie za manželku svoju kamarátku z mladosti Rinu Chlupsovú. 17. júla 1931 starý Važec vyhorí do tla (popolom ľahlo 500 unikátnych drevených domov a dvorov). Táto ruptúra sa prejaví aj v jeho tvorbe, keďže odteraz bude viacej čerpať z rozpamätávania, pretože nový Važec sa už muruje. V rokoch 1931 a 1932 sa Hála výstavne etabluje v známych českých a slovenských kultúrnych inštitúciách (Východoslovenské múzeum Košice, Mánes v Prahe, Zemědělské múzeum v Bratislave). V roku 1933 si dobová slovenská tlač všimne mimoriadny prínos Jan Hálu počas výstavy pri príležitosti Pribinových slávností v Nitre. Nasledujúce roky sú obdobím veľmi intenzívnej výstavnej a ilustrátorskej činnosti (Liptovský Mikuláš, Moravská Ostrava, Ružomberok, Levoča, Prešov, Nitra, Spišská Sobota, Blatná, Liptovský Hrádok). V roku 1938 maľuje panneau pre výstavné priestory Slovenského národného múzea. Zúčastňuje sa aj na výtvarnom riešení Poľnohospodárskeho pavilónu československej expozície na Svetovej výstave v New Yorku keramickým vlysom s ikonografiou tanca a dvanástich mesiacov roka. Jeho diela tvoria súčasť expozície Slovenské umenie v New Yorku. 1. apríla 1939 je Jan Hála vypovedaný z územia vojnového Slovenského štátu, aby sa do Važca na žiadosť domácich opätovne vrátil s celou rodinou 15. októbra 1940. Rok mimo Važca autor prežil v Protektoráte Čechy a Morava v rodnej obci Blatná. V roku 1942 maliarove diela boli zaradené do kolekcie bienále v Benátkach. V roku 1945 sa aktívne zapojil do SNP a niekoľko mesiacov strávil vo vyšetrovacej väzbe v Spišskej Sobote. Po vojne získal Zlatú hviezdu partizánskeho oddielu Vysoké Tatry. V roku 1948 veľká kolekcia jeho diel bola zaradená do retrospektívnej výstavy Sto rokov slovenského výtvarného umenia v Slovenskom múzeu v Bratislave. V roku 1951 vychádza prvá monografia Jana Hálu – maľby (ktorú po textovej stránke pripravil básnik Július Lenko a vydal Tranoscius v Liptovskom Mikuláši). V roku 1954 jeho diela mohli vzhliadnuť – v rámci veľkej kolekcie československého umenia – aj návštevníci Národnej galérie v Budapešti. V roku 1955 Hála patril k zakladajúcim členom Liptovskej obrazárne Petra Michala Bohúňa v Liptovskom Mikuláši (kde mal česť sa predstaviť veľkou expozíciou hneď v roku 1956). V roku 1957 sa opäť predstavuje v meste svojich akademických štúdií v Prahe, teraz spolu s ďalším maliarom Tatier s Jaroslavom Votrubom. Od roku 1957 maliar trpel zdravotnými ťažkosťami, ktoré sa ukázali ako fatálne. Zomrel 17. mája 1959 vo Važci, ktorému zasvätil veľkú väčšinu svojho života a diela. V roku 1968 Galéria P. M. Bohúňa otvorila vo Važci Pamätnú izbu Jana Hálu, ktorá bola v roku 1977 reinštalovaná v rekonštruovaných priestoroch ako Galéria Jana Hálu. Žiaľ, v noci na 6. 5. 2005 neznámi páchatelia z tejto galérie odcudzili 30 závažných diel autora, ktoré sa dodnes nenašli. Nateraz ostatnú reprezentatívnu monografiu Jana Hálu napísal Ján Abelovský a vydal Q-EX v Trenčíne v roku 2006. Záujemca tam nájde aj súpis rozsiahlej ilustrátorskej činnosti Jana Hálu. Dnes sa v umelecko-historickom, najmä však v zberateľskom, aukčnom a širšom laickom prostredí obrazy Jana Hálu dostávajú do nebývalého akvizičného a cenového zenitu, hoci značnú časť svojho tvorivého života (najmä v 30. a 40. rokoch) zápasil s nedostatkom finančných prostriedkov.