Akademický sochár a národný umelec Tibor Bártfay sa narodil 12. mája 1922 v Nitre, v rodine sochára Júliusa Bártfaya. Od detstva bol v styku s umením, vnímal sochársku tvorbu v otcovom ateliéri. Od roku 1939 študoval na Akadémii krásnych umení v Budapešti u prof. Ferenca Sidlóa. Tu naňho vplývali predovšetkým odkaz neoklasicizmu a robustná figurácia plastík Ivana Meštroviča. Absolvoval na pražskej Akadémii výtvarných umení u profesora Karla Pokorného v roku 1949. Od 50.-tych rokov žije a tvorí v Bratislave. Je žiakom K. Pokorného. Jeho tvorba je rozmanitá – okrem sochárstva sa venuje aj maliarstvu, kolážam a kresleniu, je v nej cítiť množstvo vplyvov a siaha od kubizmu cez neoklasicizmus až po surrealizmus. Je sochárom komorných aj monumentálnych foriem. Sochársky sa podieľal na viacerých urbanistických realizáciách – jeho dielami sú napríklad sochy na bratislavskom Slavíne (kde pôsobil ako spoluautor), súsošie na námestí Ľudovíta Štúra, alebo fontána Planéta mieru na dnešnom Hodžovom námestí. Je autorom známeho cyklu komorných plastík historických osobností slovanských a slovenských dejín, svedectvá o svojom vzťahu k histórii a súčasnosti, v ktorých obrazovým dejom vo výtvarnej metafore vyjadril historický základ z ktorého vyšli Slovania a spodobnil ducha slovenského národa od osobností Veľkomoravskej ríše až k novším dejinám. Je v nich citeľná sochárska znalosť histórie, úsilie vypovedať svoju predstavu o nich prostredníctvom výtvarného prejavu pravdivo a najmä umelecký presvedčivo. Charakterizuje ich majestátna dôstojnosť a vznešenosť optického vnemu pri postavách veľkomoravských panovníkov. Tibor Bártfay je jedným z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého tvorba neraz zaujala aj v zahraničí. Zúčastnil sa mnohých výstav u nás, ale napríklad aj v Českej republike, Nemecku a v USA. Tibor Bártfay zomrel 3. októbra 2015 vo veku 93 rokov. Zdroj: Kol. Aut.: Encyclopaedia Beliana, 1. vyd. Bratislava, Veda a Encyklopedický ústav SAV, 1999. 12 zv. (696 s.) Kol. Aut.: Encyklopédia Slovenka . I A – D. 2., Bratislava, Veda, 1985. s. 154.