Jaroslav Votruba sa narodil 10. 4. 1889 v Prahe-Uhřínevsi, zomrel 21. 7. 1971 v Kežmarku. 1908-1912 študoval na Umelecko-priemyselnej škole v Prahe (prof. Schikaneder, Priesler). Pôsobil ako profesor kreslenia v Olomouci, Brne a v Prostějove, od 1919 na štátnej reálke v Bratislave. Po pracovnom úraze prešiel do invalidity, venoval sa len výtvarnej a organizátorskej práci, striedavo býval v Bratislave a Starom Smokovci. Ešte ako študent putoval po Slovensku, 1912 prešiel Bavorsko, 1914 bol v Lipsku a dva mesiace vo Viedni. 1925 maľoval na Orave, od 1936 trávieval podstatnú časť roka v Tatrách. Ikonograficky sa Votruba nejčastejšie venoval tatranským scenériám, vďaka čomu sa stal známy ako „maliar krásy Vysokých Tatier“. Bol typom krajinára-zberateľa, ktorý pracoval v sériách, vždy na jednu ústrednú tému, pričom sa usiloval dokumentárne ju vyčerpať. Jeho hlavnými maliarskymi technikami boli tempera a olejomaľba, ktoré boli ovplyvnené najmä impresionizmom. Počas celého života publikoval svoje výtvarné diela aj knižne, často sprevádzané vlastným textom. Snažil sa o kultúrny a turistický rozvoj Vysokých Tatier. Navrhoval založiť v Tatrách galériu, zoologickú a botanickú záhradu a múzeum ľudovej kultúry. Z literatúry: Ritter, W.: Jaroslav Votruba. Bratislava 1944; Wagner, V.: Nové slovenské maliarstvo. Bratislava 1944; Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918-1945. Bratislava 1960.