V tichom azyle kúpeľov Trenčianske Teplice dlhé roky pôsobil maliar Ján Šándora. Narodil sa v roku 1912 v Trenčianskej Teplej. Osud k nemu nebol veľmi žičlivý. Od detstva bol postihnutý zdravotnými ťažkosťami. No vôľa premôcť sám seba a presvedčiť iných o svojom talente boli silnejšie ako choroba. Prvým radcom a učiteľom mu bol Štefan Straka. V štúdiu pokračoval v Bratislave na Škole umeleckých remesiel ( u prof. Ľ. Fullu, M. Galandu ). Nekôr študoval na Akadémii výtvarných umení vo Viedni a napokon na Akadémii výtvarných umení v Prahe u prof. M. Švabinského. Šándorovi veľmi vyhovovalo Švabinského akademizujúce zameranie bez formálnych experimentov a avantgardných kreácií. Uprednostňoval kontinuitu so staršími slohovými názormi európskeho umenia s dôrazom na rukodielnu remeselnú zakotvenosť výtvarného prejavu (odtiaľ pramení aj jeho záľuba v expresívnej modelácii farebných hmôt masívnym špachtľovým prednesom). Početné študijné cesty po svete mu poskytli plodnú inšpiráciu. O to viac ho po návrate domov očarila slovenská krajina. Objavoval romantickú i drsnú scenériu Považia, Kysúc, Oravy, Tatier, Liptova. Šándora sa nevyhýbal ani figurálnej ikonografii, zátišiam a silným autoportrétom. Zvlášť ho upútali folklórne námety z jeho rodiska. Inštinktívne cítil potrebu ich zachytiť na plátno a uchovať pre budúce generácie. Zomrel v máji roku 1997. Literatúra: Katalóg výstavy J. Šandoru k 50. narodeninám. Okresné múzeum Trenčín. 1962. Medvecký, G.: Trenčín v umení. Merina Trenčín. 1968.