Olgyay Ferenc bol známy maďarský krajinár z nížin a lužných lesov vôkol Dunaja. Narodil sa v roku 1872 v Jászberény, zomrel v roku 1939 v Budapešti. Výtvarné umenie vyštudoval najprv v Pešti a potom na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Po návrate zo štúdií sa stal zakladajúcim členom umeleckej kolónie v Szolnoku. V rokoch 1893 – 1895 sa spolu s Medňanským podieľal na propagačných podujatiach k tisícemu výročiu príchodu Maďarov do podunajskej kotliny. V roku 1907 ho Iványi-Grunwald Béla pozval do kolónie umelcov v Kecskeméte, kde viedol kurzy kreslenia a maľovania. V roku 1914 založil umeleckú školu v Sárvári. Od roku 1920 žil a tvoril v Budapešti. V roku 1921 sa stal riadnym členom Benczúrovho spolku umelcov. Od roku 1909 sa pravidelne zúčastňoval národných Salónov. Jeho najlepšie diela vlastní Národná galéria a Galéria Kálmán v Budapešti. Olgyayova maliarska tvorba prepája mníchovský luminizmus s impresívnymi a secesnými postupmi najmä na ikonografickom pôdoryse krajiniek z nížin a lužných lesov. Literatúra: Művészeti lexikon. 3. kiad. 3. köt. Budapest : Akadémiai Kiadó., 1981-84. Művészeti lexikon. Szerk. Éber László. 2. köt. Budapest, Győző Andor, 1935. 232. o.