Karol Polónyi sa narodil 26. septembra 1894 v Berehove na Ukrajine, zomrel 26. augusta 1946 v Ružomberku. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Absolvoval dlhšie pobyty vo Viedni a Mníchove. Pôsobil ako profesor kreslenia v Berehove, od roku 1925 žil v Ružomberku. Z výtvarných štúdií v Mníchove a vo Viedni si doniesol obdiv k umeleckým tradíciám 19. storočia. Keď sa usadil na Liptove, objavil pre seba dielo F. Katonu. Špecializoval sa na maľbu Vysokých Tatier, ktoré zachytával v premenách ročných období, najčastejšie na jeseň. Väčšmi ako siluety ostrých končiarov z diaľkového pohľadu ho priťahovali masívy jednotlivých vrchov, odrážajúce sa v tatranských plesách. Maľoval aj Nízke Tatry, liptovské a oravské dediny, ružomberské trhy, veduty z iných častí Slovenska a zábery prímorských krajín. Jeho obrazy reflektujú svetelno-farebnú situáciu, bez veľkých tonálnych a svetelných kontrastov. Pod vplyvom dobových výtvarných tendencií sa pokúšal aj o zjednodušený, vo veľkých plochách štylizovaný krajinársky výjav. V jeho pozostalosti sa zachovalo aj niekoľko expresívnych, geometricky štylizovaných kompozícií. Samostatne vystavoval v Považskej Bystrici (1938) a v Ružomberku (1948). Zdroj: Brogyányi, K.: Polónyi Károly. In.: A szlovákai magyar müvészet albuma. Budapest 1942; Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. Bratislava 1960, s.79, 82.