Július Nemčík sa narodil 12. novembra 1909 v Lipníkoch pri Prešove, zomrel 7. januára 1986 v Bratislave. Pôvodom vyučený stolár sa venoval maľovaniu ako záľube. Prvé poučenie dostal od E. Rákošiho a M. Jordána v Prešove. V štúdiách pokračoval na Akadémii výtvarného umenia v Prahe u prof. Loukotu v rokoch 1936 – 1942. V rokoch 1942 – 1945 žil striedavo v Prešove a v Prahe. V roku 1945 sa usadil v Košiciach, kde vyvinul čulú organizačnú činnosť. Bol jedným z iniciátorov založenia spolku Svojina. V roku 1948 študoval umenie v Paríži a v roku 1954 sa natrvalo presťahoval do Bratislavy. V roku 1942 vystavoval v galérii v Prešove, neskôr (v roku 1960) tiež spolu so svojou manželkou Editou Spannerovou. V roku 1946 vystavoval spolu s M. Bazovským v Ružomberku. Na rozhraní 40. a 50. rokov sa objavujú námety z udalostí SNP. Napriek tomu, že štúdium absolvoval prevažne vo figurálnom zameraní, nachádzame u neho tiahnutie ku krajinomaľbe (ktoré sa zvlášť zvýrazní v akvarelových variáciách krajiny). V jeho prácach je cítiť štetcový duktus Majerníka, ktorý mu bol v istom zmysle vzorom. Za svoju tvorbu získal v roku 1959 titul zaslúžilý umelec, v roku 1970 štátne vyznamenanie a v roku 1973 mu bol udelený titul národný umelec. V lete 2009 si mesto Prešov uctilo týchto umelcov a to tak, že pomenovali po nich dve ulice: Špannerovej ulica a Nemčíkova ulica. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. SVKL Bratislava 1960; Štraus, T.: Július Nemčík. Bratislava 1961; Peterajová, Ľ.: Július Nemčík. Bratislava 1977.