Ľudovít Križan sa narodil v roku 1900 v Bratislave, zomrel v roku 1979 tiež v Bratislave. Študoval na VŠMU v Budapešti (1916 – 1918) a potom súkromne u profesora Rigeleho v Bratislave. Od roku 1918 žil v Komárne, kde navštevoval Harmosovu súkromnú školu. V rokoch 1924 – 1934 sa usadil v Žarnovici a od roku 1934 v Bratislave. Vychádzal zo štýlového zázemia komárňanského okruhu. Jeho expresionizmus má početné konotácie k štýlu Flachého, Procházku či Nedeckého. Známe sú jeho diela z roku 1933 Bez chleba, Bez otca v štýlovej definícii neskorého secesného expresionizmu. V neskoršom období prešiel na krajinárstvo a figurálny ľudový žáner, ktorý koinciduje jednak s národným pátosom Martina Benku, ale čiastočne aj s panteistickou víziou Edmunda Gwerka, Okrem silnej sociálnej periódy prvej polovice 30. rokov sa Ľudo Križan venoval najmä štylizovanému plenérovému krajinárstvu, v ktorom rozvíjal niektoré formálne intencie Benkovej piktoriálnej poetiky. Najmä po príchode do Bratislavy prešiel k výrazovej polohe romanticko-rozprávkového videnia horskej krajiny, pričom siluety kopcov nadľahčoval a expresívne hypertrofoval. Okrem maľby sa venoval aj kresbe, knižnej ilustrácii a voľnej grafike. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. Bratislava 1960.