Matilda Čechová sa narodila v roku 1908 v Čičmanoch, zomrela v roku 1995 v Bratislave. V rokoch 1912 – 1920 žila s rodičmi v Rakúsku, po návrate pôsobila striedavo na Slovensku a v Čechách. Vyštudovala učiteľský ústav v Martine a neskôr, popri zamestnaní, študovala na textilnom oddelení Školy umeleckých remesiel u Ľ. Fullu, M. Galandu a F. Malého. Umelecké vzdelanie si doplnila aj na SVŠT v Bratislave u M. Schurmanna, G. Mallého a J. Mudrocha a v rokoch 1947 – 1948 aj štúdiom na oddeleniach grafiky a maľby výtvarnej akadémie v Ríme u N. Maccariho. Matilda Čechová pôsobila aj ako pedagogička, od roku 1933 do 1955 učila na Odbornej škole pre ženské povolania. Potom bola až do svojej smrti v roku 1995 výtvarníčkou v slobodnom povolaní. Pôsobila v Bratislave. Ako výtvarníčka sa venovala hlavne grafike, tiež kresbe, maľbe a netkanej tapisérii. V maliarskej tvorbe sa Matilda Čechová sústreďovala predovšetkým na krajinomaľbu a žánrovú maľbu. Jej krajinomaľby mali výrazný impresívny podtext, čerpala z jednotlivých krajov Slovenska, najmä z rodných Čičmian, Fačkova, Rajeckej doliny, ale aj z Kysúc, Oravy a okolia. Okrem toho sa venovala aj téme SNP, ktorú zobrazila v cykle Povstanie z roku 1956, jánošíkovskú tematiku spracovala formou linoleorezov v cykle Jánošík z roku 1963. V oblasti úžitkového umenia vytvorila gobelíny Pijú chlapci, pijú (1961), Čepčenie nevesty (1974), venovala sa aj artprotisu, v poslednom období tiež monumentálnej tvorbe. Umelkyňa sa zaoberala aj zberateľskou a reštaurátorskou činnosťou. Jej zbierka ľudovej výšivky, krojov, keramiky, plastiky, maľby na skle je súčasťou zbierkového fondu Považského múzea v Žiline a Oravskej galérie v Dolnom Kubíne. Matilda Čechová bola spoluzakladateľkou Galérie ľudovej plastiky v Slanickej Osade na Orave, kde umiestnila svoju zbierku drevených, keramických a kamenných sošiek z celého Slovenska. Z oravských pobytov si odnášala množstvo skíc, kresieb a náčrtov, ktoré potom realizovala v maľbe (najmä motívy zo Zázrivej či Tvrdošína). Zúčastňovala sa na domácich i zahraničných výstavách organizovaných Zväzom slovenských výtvarných umelcov, Skupinou 29. augusta a Hollarom, ktorých bola členkou. Aj keď jej umelecký prínos nie je zásadne štýlotvorný, patrí jej čestné miesto jednak v generácii 1909, ale aj v tvorivom svedectve o inšpiratívnom pôsobení ŠUR a oddelenie kreslenia a maľovania SVŠT (našich kľúčových umelecko-pedagogických inštitúcií). Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. SVKL Bratislava 1960. Kol. aut.: Malý slovník slovenských výtvarných umelcov, SFVU BA 1988