Teodor Jozef Mousson sa narodil 15. decembra 1887 v Högyészy v Maďarsku, zomrel 6. novembra 1946 v Trenčíne. Podstatnú časť svojho života a diela spojil s Michalovcami. Dokonca sa o ňom hovorilo ako o „maliarovi zemplínskeho slnka a ľudu“. V rokoch 1905 – 1909 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. E. Ballo). V roku 1910 dostal štipendium od spolku výtvarných umelcov Művészház, následne o rok nato absolvoval krátky pobyt v umeleckej kolónii v Nagybányi. Od roku 1911 žil trvalo v Michalovciach. Do roku 1919 pôsobil ako učiteľ, v rokoch 1919 – 1930 ako výtvarník v slobodnom povolaní. V roku 1931 sa presťahoval do vily v Hrádku neďaleko Michaloviec, ktorú mu zdarma prenajal obdivovateľ jeho tvorby gróf Sztáray. Svoju tvorbu často konzultoval s už celoeurópsky uznávanou maliarkou Annou Lesznaiovou – rodáčkou z blízkeho Nižného Hrušova (1885 – 1966), s ktorou v tamojšom hrušovskom kaštieli vytváral viacero kvalitných prác pod vplyvom jej francúzskeho surrealizmu (Hrušov I., Hrušov II., Pri hrušovskej cerkvi: 1929 – 1930). Po krvácaní do mozgu mu ochrnula celá ľavá polovica tela (1942). Kvôli priblíženiu sa vojnového frontu a zhoršeniu Moussonovho psychického stavu sa celá rodina presťahovala do Bratislavy (1944) a následne k synovi do Trenčína, kde J. T. Mousson zomrel. Mousson bol členom umeleckého spolku Kunstverein a Jednoty výtvarných umelcov Slovenska. Napriek tomu, že jeho tvorba prešla určitými fázami, Mousson sa koncentroval predovšetkým na efektnú naráciu obrazov mestských trhov, zvykoslovných či folkloristických scén i pracovných žánrových motívov. Jeho paleta oplýva žiarivými pigmentmi. Farbu nanášal na plátno rýchlymi, temperamentnými, taktilne výraznými ťahmi štetca. Postupom času si zadefinoval autorsky typickú kompozíciu s centrálne umiestnenou skupinou krojovaných ženských postáv v pohľade od chrbta. Moussonova maľba, čerpajúca z bohatstva zemplínskeho folklóru, vrcholí až v závere 20. a v polovici 30. rokov 20. storočia. Vtedy sa tiež naplno exponuje jeho obrovský zmysel pre tonálny, farebný a svetelný kontrast, aj keď niekedy pôsobí viac efektne ako efektívne. Každopádne však jeho význam treba hľadať v priesečníku hornouhorského a východoslovenského maliarstva prvých desaťročí 20. storočia – pravda, v intenciách barbizonskej školy a secesnej a impresívnej obrazovej poetiky, získanej v Nagybányi. Zdroj: Váross, M.: Slovenské výtvarné umenie 1918 – 1945. Bratislava 1960; Vízdalová-Haščáková, G.: Teodor Jozef Mousson, Košice 1979.