Miloš Alexander Bazovský sa narodil 11. januára 1899 v Turanoch nad Váhom, zomrel 15. decembra 1968 v Trenčíne, kde je aj pochovaný. Autorom pamätnej sochy na jeho hrobe je Vladimír Kompánek. Od roku 1918 študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti (prof. Réti), v rokoch 1919 – 1924 na Akadémii výtvarných umení v Prahe (prof. Loukota, Bukovac, Pirner, Obrovský, Švabinský). V Prahe krátko navštevoval súkromnú školu A. Kalvodu. V roku 1921 bol na študijnom pobyte na súkromnej maliarskej škole prof. Deluga vo Viedni. Po absolutóriu pôsobil v Turanoch, 1930 – 1931 v Martine, 1957 – 1962 v Čemiciach, 1962 – 1968 v Trenčíne. V roku 1929 spolu s Palugyayom podnikli študijnú cestu do Francúzska, Nemecka a Švajčiarska. V období rokov 1930 – 1933 spolupracoval s Alexym a Palugyayom (cesty na Oravu, Detvu, Pohronie). V roku 1932 spolu s Alexym vycestoval do Poľska, v roku 1936 obosiela Bienále v Benátkach a v rokoch 1936 – 1937 absolvoval študijné pobyty v Juhoslávii. V tomto období (1937) sa rovnako vybral aj do Poľska a Švédska. V rokoch 1920 – 1930 Bazovský pravidelne vystavoval so Spolkom slovenských umelcov, v tridsiatych rokoch so Združením slovenských umelcov, v období 1939 – 1945 so Spolkom slovenských výtvarných umelcov, po roku 1946 so Skupinou výtvarných umelcov 29. augusta. V roku 1934 vystavoval vo Viedni, v rokoch 1942, 1958 a 1967 boli jeho diela vybraté do kolekcie pre Bienále v Benátkach. Najdôležitejšiu výstavu súborného diela mal v Bratislave (1960 – 1961, Slovenská národná galéria). V roku 1979 bola sprístupnená stála expozícia diela umelca v galérii M. A. Bazovského v Trenčíne, ktorá spravuje maliarovu pozostalosť. Bazovského tvorba v 20. rokoch je ešte ovplyvnená konvenčnejším impresionistickým plenérizmom, no koncom 20. rokov sa začína formovať jeho alternatívny ideál národného slohu, ktorý nemal pátos a idealizáciu Benkovho typu, bol teda zároveň zbavený popisnej etnograficity a folkorizmu a viac išiel po vnútornej nálade, lyrickosti motívov z patriarchálneho Slovenska. Koncom dvadsiatych rokov 20. storočia tak pri spoločnom maľovaní s J. Alexym a Z. Palugyayom dozrel špecifický spôsob maľby s abstrahovanými, zredukovanými tvarmi, zemitou farebnosťou, spontánnym kompozičným rozvrhom, znakovou morfológiou a typickým sonórnym koloritom v redukovanej farebnej škále. Viac než veľké kompozície sa zberateľskej prestíži tešia malé komorné diela s veľkou koncentráciou výnimočnej obrazovej energie. Zdroj: Cincík, J.: Miloš A. Bazovský. Náčrty. Martin 1945; Vaculík, K.: Miloš Bazovský. Bratislava 1958; Vaculík, K.: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1967; Abelovský, J., Ruttkay, J: Miloš Alexander Bazovský. Bratislava 1999.