Antal Neogrády sa narodil 8. júna 1861 v Galse, zomrel 19. decembra 1942 v Alagu. Študoval na Škole dekoratívneho kreslenia v Budapešti (prof. Greguss) a na Akadémii výtvarných umení v Mníchove. Od roku 1888 sa zúčastňoval najvýznamnejších budapeštianskych výstav (kde sa prezentoval hlavne – enm odkazom watercolouristov ovplyvnenými – akvarelmi). V rokoch 1893 – 1931 bol profesorom akvarelovej maľby na Vysokej škole výtvarných umení v Budapešti. Spolupracoval dokonca aj s New York Times, kde boli jeho akvarely uverejňované. Vo svojej tvorbe sa ikonograficky zameriaval na krajinomaľbu, vidiecky a meštiansky žáner, ale aj na poľovnícku tému. Významné súborné výstavy mal v Budapešti (1904) a v Arade (1908). Jeho diela sú v majetku Národnej galérie v Budapešti a v Historickej obrazárni. Zdroj: Zádor, A., Genton, I.: Müvészeti Lexikon. Budapest 1967, zv. III. s. 507.