Expozícia vybraných diel Dominika Skuteckého v kaviarni Mozart nebola v Galérii a Hoteli Lomnica zvolená náhodou. Nielenže sa zenit autorovej umeleckej genézy do istej miery časovo prekrýva s obdobím rozmachu legendárneho tatranského hotela, významná je aj kľúčová pozícia Skuteckého v predvečer vzniku klasickej slovenskej moderny. Dominik Skutecký, slovenský maliarsky velikán židovského pôvodu, svetobežník a očarený svedok meštianskeho života a jeho cností, stojí pri zrode realizmu s dôrazom na svetlo, farebnosť a maliarsku techniku, čím celkom vybočuje z niekdajšieho historického akademizmu a romantických sentimentov. Jeho umelecké osudy sa dotýkajú mnohých kútov rakúsko-uhorskej monarchie, vrátane Viedne a Budapešti, ale aj mníchovského akademického prostredia. Najmä však hlbokého vzťahu k Benátkam, kde prežil 15 rokov svojho života (1876 – 1889). Ak pominieme Skuteckého vynikajúce portrétne diela najmä z príbuzenského portfólia, ako aj jeho veľkú tému kotlárov, kováčov a lejárov zo starých medených hámrov (dôraz na svetlo, oheň, tiene), hlavnou ikonografickou oblasťou umelca sú módne mestské žánre a plenéry (teda anekdotické figurálne námety z interiérov a exteriérov slnkom zaliatej krajiny). Svojou očarenou optikou, v ktorej nechýba úsmevnosť, zmysel pre situačný detail, silný vizuálny vzťah k modelkám benátskych krások a tanečníc, ale aj tichá radosť familiárnych motívov, neraz aj s deťmi a rodinným prostredím, sa – podobne ako talianski majstri Favreto, Bianchi a Cremona – stal nadšeným kronikárom meštianskej spoločenskej triedy a jej radostí, aj strastí (modliace sa vdovy v chrámových priestoroch). Skvelý výber tejto kľúčovej ikonografie Dominika Skuteckého nájdete v našej kaviarni Mozart. Podobne ako v hudbe tohto rakúskeho génia aj v obrazoch Skuteckého môžeme obdivovať zmysel pre farebné harmónie, žiarivý dekoratívny kolorizmus, prácu s intonáciou slnečného alebo interiérového svetla, úžasný zmysel pre charakter matérií prostredia, drapérií, nábytku, bižutérií, dobovej módy, najmä však láskou prežiareného človečenstva. Obdivuhodný výtvarný perfekcionizmus však nikdy nie je strojený, rigidný a mentorský, ale plný spontánnej výtvarnej a obrazovej radosti.