Ako má v predhistórii slovenskej klasickej výtvarnej moderny pevné miesto svetobežník a obrazový hedonista Dominik Skutecký so svojou obrazovou vitalitou a zmyslovosťou, na opačnom póle stojí druhý velikán pozdného realizmu a nastupujúceho stredoeurópskeho impresionizmu - Ladislav Medňanský. Jeho život a dielo osciluje okolo niekoľkých umeleckých centrál, v ktorých žil a tvoril – Mníchov, Viedeň, Paríž a Budapešť. Tieto osudové pôsobiská autor striedal s rodným Beckovom, najmä však s rodovým sídlom v Strážkach na Spiši, v ktorom je dnes, v kompetencii Slovenskej národnej galérie, jeho stála expozícia. Význam Ladislava Medňanského potvrdzujú aj skvelé akvizície v majetku Galérie Lomnica v rovnomennom tatranskom hoteli (tie sú deponované najmä v reštaurácii Sissi, čím sa akcentuje aj ich rakúsko-uhorský rozmer).

     Záujemcovia a nadšenci umeleckého odkazu Ladislava Medňanského majú možnosť na vlastné oči vidieť, aký zásadný vplyv mala na umelecký vývoj nepokojného autora skúsenosť s mníchovským luminizmom (práca s prírodnými zdrojmi svetla v krajine). Rovnako intenzívne začínajúceho maliara od roku 1875 ovplyvňovali pravidelné študijné pobyty v Barbizone, v lokalite Fontainebleau. Tam sa zrodil tzv. plenérizmus, teda maľba vznikajúca nie v ateliéri, ale priamo v otvorenom priestore a v dotyku s náladou a atmosférou prírodného zážitku. Tretím impulzom – najmä v ostatnom desaťročí 19. storočia a potom aj začiatkom nového storočia – bol intenzívny kontakt s francúzskym impresionizmom (svetlo, farba, prchavý okamih, prednes).

     Syntézou týchto zásadných vplyvov sa vyformovala umelecká osobnosť Medňanského, ktorého lákali snové a elegické nálady riečnych a močaristých krajín v striebornom opare, tajomné lesné interiéry motivované vplyvom svetla rôznych fáz dňa a ročných období (svitanie, západ slnka, hmla, sneh). Neraz sa v tomto prírodnom prostredí objaví aj figurálna štafáž v podobe ľudí z periférie, tulákov pri ohni alebo ľudí v pocite izolácie. Týmto dôrazom na krajinársky fragment, jeho náladu, na farebný a optický dojem, maliar vyslobodil krajinárstvo z akademickej doktríny idealizovaného romantického náhľadu. Nie nadarmo historik umenia o Medňanského krajinomaľbe píše, že je zrkadlom pudových pohybov ľudskej duše a hľadaním východiska z labyrintu protirečivých citov vášne. Pocit končiaceho storočia a osudovosti toho, čo príde, sa nedá vyjadriť lepšie.