Chodiac po chodbách historickej časti Hotela Lomnica, nemôžeme sa vyhnúť monarchistickému rakúsko-uhorskému duchu, ktorý navodzuje atmosféru prvých desaťročí jeho existencie. Kým v kaviarni Mozart rezonuje meštiansky žáner výtvarného gurmána Dominika Skuteckého a v reštaurácii Sissi krajinomaľba Ladislava Medňanského , ktorá sa dá vnímať ako zrkadlo ľudskej duše, na chodbách historickej časti nás sprevádzajú diela významných predstaviteľov hornouhorského a maďarského kultúrneho okruhu na prelome 19. a 20. storočia.Podobne ako umenie predchodcov slovenskej moderny, (Skutecký, Medňanský) aj ono sa napájalo z európskych akademických zdrojov, nevynímajúc francúzske barbizonské podnety, mníchovské luministické objavy, viedenskú secesnú kresebnosť ani impresionistický rozmach farebnej palety. Ak predsa len niečo túto enklávu špecifikuje, tak je to predovšetkým masívny rozmach nížinného vidieckeho žánru a krajinomaľby s ľudovou figurálnou štafážou, ktoré sa pestovali v prostredí známych umeleckých kolónií v Nagybányi (dnes Baia Mare), v Szolnoku, pri Balatone, v Kecskeméte a Sárvári a prezentovali na pravidelných národných salónoch. Popri krajinárstve a vidieckom žánri, sa častou témou obrazov stávajú obľúbené poľovnícke námety. Nechýbajú ani podmanivé inšpirácie tatranskou scenériou a krásami spišského kraja. Z kraja Medňanského rodového sídla v Strážkach na Spiši pochádzajú jeho veľmi blízki spolupracovníci: expresívnejší Nándor Katona (1864 – 1932) a zádumčivejší melancholik Jeno Szepsi – Kuszka (1885 – 1948). Na Spiši však majú korene aj bratia Olgyayiovci – Viktor (1870 – 1929) a Ferencz (1872 – 1939) a Gyula Tornayi (1861 – 1928).

     Autori spomenutých maďarských umeleckých kolónií všeobecne vychádzali z veristického, realistického rámca plenérovej povahy, no líšili sa väčším alebo menším dôrazom na analýzu koloritu, svetla, farebnej škvrny a prednesu pod vplyvom impresionizmu, aplikovaného na konvenčné vidiecke a krajinárske témy. Táto generácia je pomerne široká a teší sa zaslúženému zberateľskému záujmu nielen v maďarskom aukčnom prostredí. V našom súbore sa tento pozoruhodný fenomén, (hoc aj primárne cielený na mondénnu meštiansku kultúrnu prevádzku), prezentuje dielami Ignáca Ujváryho (1860 – 1927), Gyulu Zorkóczyho (1873), László Kezdi-Kovácsa (1864 – 1942), Kálmana Sashegyiho (1886 – 1940) a Marka Rubovicsa (1867 – 1947). Pozornosť patrí aj Antalovi Neográdymu (1861 – 1942) a jeho synovi Lászlovi Neográdymu (1896 – 1962), ktorý doviedol vidiecky žáner a maďarskú krajinu na štýlový okraj ich možností.