Čo si má návštevník predstaviť pod týmto názvom? 

 Slovenské výtvarné umenie 20. storočia nevznikalo vo vzduchoprázdne. Z hornouhorského kontextu ( viazaného na podnety umeleckých akadémií v Budapešti, Viedni, Mníchove a Paríži) pri počiatkoch našej výtvarnej moderny stoja kľúčové osobnosti Ladislava Medňanského a Dominika Skuteckého. Napokon ich diela sú reprezentatívne doložené v spoločenských priestoroch Hotela Lomnica, takže návštevník ich môže vnímať kontextuálne. 

 Výstava „Slovenský príbeh v Prahe“ má však iné ambície. Cez najdôležitejšie osobnosti našej maliarskej moderny – klasikov, Generáciu 1909 a Generáciu 1919 – ukázať vývinový profil od realistického prístupu k moderným smerom a vplyvom (či už ide o impresionizmus, expresionizmus, kubizmus, fauvizmus, surrealizmus), aj keď v našom kultúrnom prostredí nikdy nenadobudli ortodoxnú podobu. Vždy proti formovému absolutizmu stáli úlohy národné, etnologické, duchovné, poetické.

 Prečo však v názve výstavy nachádzame Prahu?

 Pri koncipovaní výstavy sa nám tento aspekt zdal veľmi dôležitý. Ak opomenieme skromnú tradíciu súkromného výtvarného školstva (G. Mallý v Bratislave, E. Krón v Košiciach), na Slovensku až do roka 1939 (vznik oddelenia kreslenia a maľovania SVŠT) celkom absentovala vysokoškolská formácia výtvarných umelcov. Počnúc Gustávom Mallým, Martinom Benkom cez Miloša A. Bazovského a Janka Alexyho, Imra Weinera – Kráľa, Edmunda Gwerka až po Generáíciu 1909 (Svedomie doby), doloženú Cypriánom Majerníkom a Petrom Matejkom, a potom aj v mladšej generácii vôkol Vincenta Hložníka - jednou z vynikajúcich študijných alternatív bola práve Praha. V nej našli silné kultúrne zázemie, kontakt s českou modernou (Osma, Tvrdošijní), s kubizmom (súkromná zbierka Dr. Kramářa), najmä však s celým radom výnimočných pedagogických osobností na Akadémii výtvarných umení (vznik v roku 1799) a na Vysokej škole umělecko-průmyslovej (vznik v roku 1885). 

 Štúdium slovenských výtvarníkov na pražských školách výtvarného umenia a ich výstavné aktivity v bývalom medzivojnovom Československu dobre dopĺňajú tradíciu slovenskej kultúry v Prahe (pripomeňme záslužnú prácu spolku Detvan, Edíciu mladých slovenských autorov, vydávanú Mazáčovým nakladateľstvom, ako aj revue Elán pod vedením Jána Smreka). 

 To všetko teda s novou expozíciou čaká návštevníka, ktorý sa stane očitým svedkom, ako sa slovenská maľba postupne vysťahovávala z folkloristických hniezd do univerzálnejšej humanistického domova.